Máte v diplomovej práci grafy a tabuľky? Správne ich pomenujte
Čo je to vlastne diplomová práca? Aké grafy použiť? Ako ich pomenovať? Ako na tabuľky? Ako ich pomenovať? A mnoho ďalších otázok, si teraz rozoberieme nižšie.
V prvom rade sa, ale zameriame na samotnú diplomovú prácu.
Čo je to diplomová práca, nazývaná inak aj diplomovka alebo diplomová záverečná práca?
Diplomová práca, tzv. diplomovka sa radí k záverečnej práci, ktorou študent ukončí 2. stupeň vysokoškolského štúdia. Po obhájení práce a úspešnom skončení štátnic, je študentovi priznaný titul Mgr. alebo Ing.. Rozhodnutie o tom, či študentovi je priznaný titul Mgr. alebo Ing., závisí od toho, aký odbor študent študuje na vysokej škole. Akademický titul inžinier, získa po skončení štúdia študent, ktorý úspešne ukončí vysokú školu technického odboru. Na druhej strane akademický titul magister, získajú po skončení štúdia študenti univerzít v odboroch prírodných a spoločenských vied.
Čo je, ale dôležité pri písaní diplomovej práce?
Ako prvé by sa študenti mali zamerať na nájdenie bibliografických a internetových zdrojov. Je potrebné, aby študenti zašli do vedeckých, ale aj univerzitných knižníc, kde si vyhľadajú zdroje pre písanie práce. Jednoduchší spôsob, je vyhľadať zdroje na internete, prostredníctvom rôznych databáz. Na základe toho si potom študenti zostavia rešerš. Rešerš tak predstavuje vyhľadanie bibliografických, internetových zdrojov priamo na určenú tému diplomovej práce, ktorú si študent vybral. Po vybraní si zdrojov sa študent musí zamerať na štúdium materiálov. Je potrebné, aby si naštudoval všetky knihy, články, ktoré našiel a následne si môže poznačiť ceruzkou, čo z nich, kde použije. Ako ďalším dôležitým krokom je správne stanovanie cieľa práce a čiastkových cieľov. Načo konkrétne sa chce študent pri skúmaní zamerať. Po tomto kroku nasleduje stanovenie si osnovy, tzv. štruktúry práce. Ak toto všetko má študent zmáknuté, potom sa už môže pustiť do písania diplomovej práce. Každá práca je rozdelená na 3 hlavné časti a to: teoretická, praktická a návrhová časť. V teoretickej časti práce, študent spracuje teóriu, týkajúcu sa témy, popíše základne pojmy a pod.. V praktickej časti sa už musí zamerať na výskum práce. Študent už musí vedieť, čo bude analyzovať a následne to spracovať a uviesť výsledky výskumu. V poslednej, návrhovej časti, študent predstaví návrhy na zlepšenie. Môžeme celkovo povedať, že diplomovou záverečnou prácou sa tak overuje to, či študent disponuje dostatočným množstvom vedomosti, zručnosti a znalostí a, zároveň, či vie použiť pri písaní odborné a vedecké články, odbornú terminológiu, či vie použiť vedecké metódy, ktoré získal počas štúdia na škole alebo v praxi.
Ďalším dôležitým krokom u diplomovej práce, je jej kompletizácia v podobe formálnych úprav, formátovaním tabuliek, vyhotovením grafov, úpravou zoznamu bibliografie a stanovením príloh.
Prílohy v záverečných prácach v podobe tabuliek a grafov sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých analytických, prírodovedných, demografických a iných záverečných prác, ktoré porovnávajú určité druhy číselných údajov. Množstvo z týchto tabuľkových a grafických príloh však nebýva správne pomenované.
O čom hovorí tabuľka?
Tabuľka v diplomovej záverečnej práci predkladá námety a výpovede, ktoré študent v práci skúmal. Študent následne výsledky z výskumu zapíše do tabuľky. Akákoľvek tabuľka musí obsahovať pomenovanie (názov, titul, nadpis), zdroj a poradové číslo (ktorá je v poradí). Pomenovanie a poradové číslo sa píšu hore nad tabuľku, zvyčajne nad ľavý roh tabuľky. Zdroj sa uvádza pod tabuľku. Popis vo vnútri tabuľky má byť jasný, stručný, prehľadný a pochopiteľný. Každá tabuľka v diplomovej práci, musí mať zhodnú orientáciu ako samotný text diplomovej práce.
V jednoduchej tabuľke, ktorá má napr. tri stĺpce a dva riadky, môžeme mať napríklad priemerný plat muža a priemerný plat ženy v roku 2020. Keďže ide o našu prvú tabuľku a vyššie sme uvádzali, že je potrebné tabuľku pomenovať a označiť poradovým číslom, tak tabuľka sa teda bude volať: Porovnanie priemerných platov medzi mužmi a ženami v roku 2020 a bude označená poradovým číslom 1. Je na každom študentovi ako si tabuľky popíše, aké názvy im dá. Čo sa týka, ale poradia, musia ísť za sebou nie hocijak. Zároveň odporúčame si tabuľky farebne označiť, vyfarbiť. Tabuľky sa tak stanú prehľadnejšie. Je, ale potrebné použiť skôr svetlé a jemné farby ako nejaké výrazné. Nižšie sme Vám zobrazili uvedený príklad tabuľky 1, pozor hodnoty sú vymyslené:
|
Priemerný plat ženy |
Priemerný plat muža |
Rok 2020 |
1200€ |
1600€ |
Tabuľka 1 Porovnanie priemerných platov medzi mužmi a ženami v roku 2020
(Zdroj: vlastné spracovanie)
Keď je tabuľka zložitejšia
Môžeme zostať pri rovnakých údajoch, no zameriame sa už napr. na 10 sledovaných období. Tabuľka tak nebude mať len dva riadky ako v predchádzajúcom príklade, ale bude mať už 12 riadkov. Zoberieme si priemer platov mužov a žien za obdobie od roku 2010 po rok 2020 (vrátane). Do tabuľky tak môžeme dať stĺpce ako napr. priemerný plat mužov vo veku od 18 -30 rokov, priemerný plat mužov vo veku od 31 - 50 rokov a zase priemerný plat žien vo veku od 18 - 30 rokov, priemerný plat žien vo veku od 31 - 50 rokov. Tabuľku v tomto prípade môžeme nazvať: Porovnanie priemerných platov medzi mužmi a ženami v závislosti od veku od roku 2010 po rok 2020. Pozrie sa nižšie na príklad tabuľky 2:
Tabuľka 2 Porovnanie priemerných platov medzi mužmi a ženami v závislosti od veku od roku 2010 po rok 2020
|
Priemerný plat mužov Vek 18-30 rokov |
Priemerný plat mužov Vek 31-50 rokov |
Priemerný plat žien Vek 18-30 rokov |
Priemerný plat žien Vek 31-50 rokov |
Rok 2010 |
650 |
750 |
400 |
500 |
Rok 2011 |
700 |
800 |
450 |
550 |
Rok 2012 |
750 |
850 |
600 |
650 |
Rok 2013 |
800 |
900 |
650 |
700 |
Rok 2014 |
850 |
950 |
700 |
800 |
Rok 2015 |
900 |
1000 |
750 |
850 |
Rok 2016 |
1000 |
1100 |
800 |
900 |
Rok 2017 |
1100 |
1200 |
850 |
950 |
Rok 2018 |
1200 |
1300 |
900 |
1000 |
Rok 2019 |
1350 |
1450 |
950 |
1100 |
Rok 2020 |
1400 |
1600 |
1000 |
1200 |
(Zdroj: vlastné spracovanie)
S grafmi je to podobné
Grafy však interpretujú tie isté údaje ako tabuľky. V zásade platí pravidlo, že ku každej tabuľke by sme mali pripojiť aj graf, ktorý graficky znázorní číselné údaje obsiahnuté v tabuľke. Existuje veľké množstvo grafov, no najčastejšie sa používajú stĺpcové, kruhové (koláčové) a bodové. V tabuľke môžeme naopak zvýrazniť farebne tie bunky, ktoré majú podľa nás väčšiu dôležitosť.
Zobrazujeme absolútne alebo relatívne hodnoty?
Toto veľmi závisí od toho, s akými údajmi pracujeme. Ak je to napríklad už spomínaný počet obyvateľov, stavíme radšej na absolútne hodnoty (a teda presné čísla). Ak je to napríklad percentuálny podiel zastavaného územia obce v porovnaní s trávnatou plochou, použijeme relatívne hodnoty (percentá). Pomenovanie (titulok) grafu a poradové číslo grafu, zapisujeme nie ako u tabuľky hore, ale dole pod graf. Zdroj uvádzame, taktiež pod graf.
Nižšie Vám zobrazujeme príklad grafu 1, koľko ľudí (mužov a žien) sa zúčastnilo výskumu, čo sa týka priemerného platu:
Graf 1 Výskumná vzorka na základe pohlavia
(Zdroj: vlastné spracovanie)