Rigorózna práca - kto ju píše a kedy?
Základnou súčasťou štúdia na univerzitách (vysokých školách), je napísanie záverečnej práce. Každá vysoká škola vyžaduje od študenta pre ukončenie (jednotlivých stupňov štúdia), či už 1., 2., 3. alebo 4. stupňa štúdia, napísanie kvalitnej záverečnej práce. Medzi takéto záverečné práce radíme viacero typov prác, závisí to od stupňa štúdia, ktoré momentálne študent na svoje vysokej škole študuje. Na prvom stupni štúdia, t. z., na bakalárskom stupni, študent ukončí svoje štúdium napísaním bakalárskej záverečnej práce a následnou obhajobou práce. Druhý stupeň vysokoškolského štúdia, už študent ukončí napísaním a obhajobou diplomovej záverečnej práce. Pri tretom stupni štúdia, už ide o rigoróznu prácu, ktorou sa budeme viac zaoberať aj nižšie. Pri 4. stupni štúdia, už ide o doktorandskú záverečnú prácu, tzv., dizertačná práca. Poslednou prácou, je habilitačná práca. Obhajoba habilitačnej záverečnej práce, je jednou z hlavných podmienok úspešného absolvovania habilitačného konania. Prácu píšu ľudia, ktorí chcú mať udelený akademický titul ,,docent“. Jedna sa už o dosť náročnú prácu, kde už človek musí disponovať množstvom naštudovanej odbornej literatúry, vedomosťami ako aj praxou v študijnom odbore. Samozrejme každý stupeň štúdia si vyžaduje inú náročnosť na odbornosť, vedomosti a poznatky, preto sú kladené rozdielne nároky na vypracovanie jednotlivých záverečných prác. My sa teraz budeme venovať, len rigoróznej práci, inak nazývanej „malý doktorát“. Táto záverečná práca, musí mať oproti diplomovke vyššiu úroveň. Hlavný dôraz sa dáva na použitie a prácu so zahraničnou (cudzojazyčnou) literatúrou.
Väčšina z nás, súčasných či ex študentov vysokých škôl, sa horko-ťažko vytrápi s napísaním bakalárky a diplomovky, no predstavte si, že existujú medzi nami snaživci, ktorých ani tieto peripetie neodradia od pokračovania v štúdiu. A s tým súvisí aj písanie ďalšej, tentokrát rigoróznej práce. Viete vôbec, o aký text sa jedná a kto každý ho musí vytvoriť? Aké sú rozdiely medzi jednotlivými prácami? A čo je komplikovanejšie? To všetko sa teraz nižšie dozviete.
Diplomová alebo rigorózna práca? Čo je komplikovanejšie?
Študenti sa vo väčšine prípadov neustále pýtajú, čo je komplikovanejšie napísať, či diplomovú alebo rigoróznu prácu. Vopred to nevie nikto povedať, ani my. Pre niektorých študentov, môže byť napísanie diplomovej práce ľahšie ako napísanie rigoróznej práce, sú ale študenti, ktorí si pri výbere diplomovej práce, vyberú zlú tému a vypracovanie diplomovej práce sa tak pre nich stane komplikované a nakoniec si s vypracovaním nevedia dať rady. Na druhej strane pri výbere témy na rigoróznu prácu, si študenti vyberajú témy, ktoré sú im srdcu blízke a disponujú veľkým množstvom poznatkov a odbornej literatúry z danej témy, preto je pre nich napísanie rigoróznej práce jednoduchšie, ale zase zdĺhavejšie.
Preto my, odporúčame študentom, aby sa zamerali na správny výber témy, zároveň, aby neflákali štúdium na škole a poctivo sa pripravovali na písanie prác. Iba včasná príprava a vedomosti, im pomôžu a uľahčia písanie záverečných prác, následne už nebudú mať problém s napísaním žiadnej záverečnej práce.
Čo je to v podstate rigorózna práca
Rigorózna práca sa radí do spoločnej skupiny vysokoškolských prác, kam patria aj práca bakalárska, diplomová, dizertačná a habilitačná. Ako už samotné názvy napovedajú, nie je to nič jednoduché a chce to skutočne silné študentské odhodlanie, aby ste sa dali na vyššie vysokoškolské štúdium. Tak ale kto chce kam, pomôžme mu tam…
Rigorózka, ako ju zasvätenci familiárne volajú, zrejme, aby nenaháňala až taký strach, je vedecko-kvalifikačnou prácou, ktorá je spracovaná a predkladaná na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Uchádzač má aj jej napísaním preukázať, že dosiahol vo svojom študijnom odbore hlbšie vedomosti a následne ich vie aj využiť v praxi. Rigorózna práca je súčasťou rigoróznej skúšky a je postgraduálnym stupňom vysokoškolského štúdia. Rozsahovo pripomína diplomovku, avšak čo sa hĺbky vedomostí aj výskumu týka, mala by byť bohatšia na informácie a poznatky. Všetci , ktorí rigorózku úspešne obhája, sa tak môžu radovať zo zisku tzv. malého doktorátu aj z ďalšieho titulu pred či za menom (JUDr., PhDr., RNDr., ThDr., ThLic., PaeDr.).
Rozsah, štruktúra a forma rigorózky
Podobne ako pri diplomovej práci, aj tu je prvoradý výber témy, dobrej témy, od ktorej sa ďalej všetko odvíja (prípadne stagnuje). Pokiaľ ide o rozsah, mal by sa hýbať v rozpätí od 70 do 90 normostrán, čo je len pre lepšiu predstavu (a väčšiu hrôzu) asi 126 tisíc až 162 tisíc znakov. Môžu tu byť však menšie odchýlky, záleží od stanov príslušnej univerzity.
Ako isto tušíte, veľký dôraz sa tu opäť kladie na správnu formu práce. Ako každú záverečnú prácu (aj MBA či LLM), aj túto je dobré písať štandardne, takže aj tentokrát si musíte odpustiť všetku kreativitu a experimenty a uspokojiť sa s fontom písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5. Možno nuda, ale takto aspoň obhájite.
Téma a obsah rigoróznej práce
Témy rigoróznych prác zverejňujú vysoké školy (univerzity) na svojich web stránkach. Študent si tak vopred môže vybrať, o akú tému bude mať záujem, prípadne si môže tému navrhnúť sám a predložiť ju vedúcemu katedry na schválenie. V prípade, ak viacerí študent majú záujem o tú istú tému, je rozhodujúce poradie záujmu. My odporúčame študentom zvoliť si takú tému, ktorú sú schopní spracovať podľa zdatnosti, rozumových vedomosti, záľub a poznatkov žiaducej úrovne metodológie.
Každý študent znalý veci vie, že čo je minimálne rovnako dôležité, ako výber dobrej témy a dodržiavanie formy (a termínu odovzdania) je i osnova práce. Určite ju preto nevynechávajte ani pri rigoróznej práci, spravte si dôsledný zoznam literatúry aj iných zdrojov a všetko ostatné, čo by taká dobrá osnova mala obsahovať.
A ešte k štruktúre tohto rozsiahleho textu. Tá je totožná so štruktúrou diplomovky, takže rigorózka musí obsahovať úvod, hlavnú textovú časť, prílohy aj analytický list.
Úvod pozostáva z týchto časti: obal práce, titulný list, čestné vyhlásenie, abstrakt v slovenskom a cudzom jazyku (zväčša anglický), obsah, zoznam značiek, skratiek, obrázkov a tabuliek.
Hlavnú textovú časť zase tvorí: úvod, jadro, záver a zoznam použitej literatúry.
Teraz si popíšeme, čo všetko má obsahovať titulný list a obal práce:
Titulný list: mal by určite obsahovať názov vysokej školy, názov fakulty, názov a podnázov práce, typ práce, názov študijného programu a odboru, názov katedry, meno a priezvisko školiteľa (vrátane titulov), miesto a rok predloženia práce, meno a priezvisko autora práce (teda študenta, vrátane titulov).
Obal práce: mal by zase obsahovať meno a priezvisko študenta, titul, názov univerzity, fakulty, názov práce, podnázov práce (ak práca obsahuje podnázov, ak nie, nedávame), označenie práce (o aký typ práce sa jedná) a rok predloženia práce.
Samozrejme obal práce sa môže meniť, záleží od toho na akej univerzite študent práve študuje, pretože každá škola má trochu iný typ obalu, stačí, ak si študent prezrie smernicu a v nej sa všetko dozvie. Nižšie Vám prinášame vzor ukážky obalu práce:
NÁZOV UNIVERZITY
NÁZOV FAKULTY
NÁZOV PRÁCE
PODNÁZOV PRÁCE
Typ práce
Rok predloženia napr. 2021
Meno a priezvisko (vrátane titulov)
Ako pri písaní akéhokoľvek vysokoškolského textu, ktorý musíme napokon obhájiť, aj pri písaní rigoróznej práce sa raďte so svojím starostlivo zvoleným školiteľom.
Veľa šťastia. Ak sa však nechcete spoliehať len na vrtkavú šťastenu a školiteľa, sme tu ešte my, naše rady a skúsenosti, ktoré vám ochotne odovzdáme.