Prieskum v bakalárskej práci

Prieskum v bakalárke nie je povinný u každého školiteľa. Ako ho však urobiť, ak povinný je? Vysvetlíme a ponúkneme aj príklad.

Každý študent, ukončí svoj 1. stupeň vysokoškolského štúdia, tzv. bakalárske štúdium, na základe vypracovania bakalárskej záverečnej práce. Ale ako takúto prácu napísať? Z čoho všetkého pozostáva? O čo v nej ide?

Bakalárska záverečná práca sa radí k práci, ktorou študent ukončí 1. stupeň VŠ. Je prvou akousi skúškou dospelosti vo svete študentov. Je to typ práce, ktorou študent získa titul bakalár (Bc.). Tento titul sa píše pred menom študenta, ktorý ho získa. Študent bakalársku záverečnú prácu, začína písať, už na konci 2. ročníka bakalárskeho štúdia.

Prečo, práve na konci 2. ročníka? Pretože študent, si tak v predstihu dokáže vybrať vhodného školiteľa a tému, ktorú bude spracovávať. Bude mať dostatok času na nájdenie a naštudovanie odbornej literatúry pre písanie práce, zároveň si môže preštudovať smernicu univerzity ako písať seminárne, bakalárske, diplomové a rigorózne práce. Na základe toho, bude študent vopred pripravený na napísanie svojej bakalárky. Čím skôr sa do toho pustí, tým viac si toho naštuduje a zároveň, si nájde viac zdrojov a tým, kvalitnejšie vypracuje svoju záverečnú prácu. Sú, ale rôzni študenti, niektorí si napísanie bakalárske záverečnej práce, nechávajú na poslednú chvíľu, čo sa odzrkadlí, aj na kvalite ich bakalárskej práce a, tiež na celkovom hodnotení, zo strany školiteľa, oponenta a komisie pri obhajovaní práce. Ešte pred samotným napísaním práce, je dôležité sa zamerať na správny výber témy práce. Študent by sa mal zamerať na tému, ktorá ho zaujíma, stretol sa už s ňou, prípadne má praktické skúsenosti s danou témou. Tému si študent, môže vymyslieť vlastnú a predložiť ju školiteľovi, ktorý ju, ale musí schváliť alebo má na výber témy, ktoré sú vopred dané školiteľom. Preto my odporúčame, ešte na konci 2. ročníka, kontaktovať osobu, ktorú by chcel študent mať za školiteľa a s ním sa poradiť ohľadom výberu témy. Ak si študent už vybral školiteľa, aj tému, ktorú chce spracovávať, následne ako sme už vyššie uviedli, mal by si preštudovať smernicu školy a následne k práci nájsť vhodné zdroje na vypracovanie témy. Radíme študentom, aby si vopred dali vypracovať rešerš a tak, sa im ľahšie bude vypracovávať ich práca. Čo sa, ale týka samotnej bakalárskej práce, jej rozsah by mal byť okolo 30/50 strán. Riadkovanie textu by malo byť 1,5 a písmo Times New Roman. Je potrebné dať pozor na to, čo všetko sa ráta do rozsahu bakalárky. Väčšinou sa do rozsahu práce započítava: úvod, jednotlivé kapitoly (podkapitoly), záver, zoznam použitej literatúry, citácie (pod čiarou). Do rozsahu práce sa nezarátava titulný list, úvodná strana, čestné prehlásenie, poďakovanie, abstrakt v slovenskom jazyku, abstrakt v cudzom jazyku (zväčša anglický), obsah, tabuľky grafy, obrázky, skratky). Práve, kvôli týmto informáciám, odporúčame študentom, vopred si naštudovať smernicu školy, prípadne sa poradiť so svojím školiteľom, ktorý najlepšie bude vedieť, čo všetko má vypracovanie zahŕňať. Preto každá jedna bakalárska záverečná práca pozostáva z týchto hlavných častí: úvod, teoretická časť, praktická časť (empirická), záver, zoznam použitej literatúry.

V úvode, študent musí priamo, vecne a výstižne uviesť čitateľa (komisia, školiteľ, oponent atď.) do problematiky, ktorou sa bakalárska záverečná práca zaoberá. Teoretická časť pozostáva z kapitol a podkapitol, v ktorých študent popíše tému z teoretického hľadiska. V praktickej časti, študent aplikuje teoretické poznatky danej problematiky.  Praktická časť, prieskum v bakalárke nie je povinný u každého školiteľa. Ako ho však urobiť, ak povinný je? Vysvetlíme a ponúkneme aj príklad.

 

Empirická časť bakalárky

Na praktickú časť bakalárskej práce sa kladie najväčší dôraz, pretože študent musí preukázať, že teoretické poznatky, ktoré nadobudol počas štúdia na vysokej škole, dokáže aplikovať v praxi. V tejto časti práce, môže študent viac prezentovať svoje názory, myšlienky, odborné znalosti a schopnosti. Hlavnou úlohou  praktickej časti je, riešiť nejaký problém a následne dospieť k záveru a k zlepšeniu. Spravidla sa v tejto praktickej časti študent zameriava na výskum, prieskum, či určitú analýzu. Zväčša je to, pri tomto type práce prieskum a pri diplomovke výskum.

Prieskum, t.j. praktická – empirická časť nebýva povinnou súčasťou každej bakalárskej práce, avšak keď už ju vypracovať musíte, mala by začínať projektom prieskumu. V ňom autor uvádza hlavný cieľ, ako aj čiastkové ciele prieskumu. Projekt prieskumu by mal tiež obsahovať predmet prieskumu, úlohy, hypotézy, charakteristiku vzorky, na ktorej sa prieskum vykonáva, organizačné zabezpečenie prieskumu, metódy použité pri prieskume a jednotlivé fázy prieskumu.

Teória verzus prieskum

Bakalárska práca je tvorená teoretickou časťou, ktorú môže, ale nemusí dopĺňať časť praktická. Ešte predtým, ako začneme svoj prieskum, mali by sme urobiť nasledovné:

- adekvátne si naštudovať odbornú literatúru, čím si vytvoríme dobrý základ, z ktorého budeme môcť ďalej vychádzať

- následne si vytýčime cieľ prieskumu

- prichádza čas vybrať vhodnú metódu plánovaného prieskumu, všetko s ohľadom na cieľ, ktorý ním chceme dosiahnuť aj vhodnú cieľovú skupinu, tzv. vzorku, na ktorej budeme daný prieskum realizovať.

Metódy prieskumu

Prieskum v bakalárskej práci môžeme vykonávať viacerými spôsobmi, t.j. metódami, pričom sa nevylučuje ani kombinácia dvoch a viac metód.  K základným metódam patria:

- anketa

- dotazník

- analýza

- rozhovor

Anketa – prieskum verejnej mienky, zisťovanie názorov na určitý spoločenský jav, problém. Pokiaľ ide o bakalárku, anketa v nej by mala obsahovať aspoň 5 otázok, na ktoré potrebujeme získať odpovede od minimálne 50 respondentov.

Dotazník – jeho cieľom je zistiť názory verejnosti na problematiku, ktorou sa zaoberáme v bakalárskej práci. Obsahuje zhruba 10 otázok, na ktoré je treba získať odpovede od minimálne  30 respondentov. Dôležité je, aby bola vybraná vzorka dostatočne relevantná pre dôveryhodnosť prieskumu.

Analýza – zisťuje stav veci na základe skúmania určitého konkrétneho javu.

Rozhovor – môže byť skupinový alebo s jednotlivcom. Otázky aj smer rozhovoru súvisia s témou práce, ako aj s cieľom prieskumu.

Už je vám to jasné? Ak by ste mali ešte nejaké doplňujúce otázky, pokojne sa na nás obráťte. Sme tu pre vás.